Púť na Levočskú horu

      Nedeľa 6. októbra 2013 9:00. Dnes bude krásny deň. Ešte je zima, ale to sa spraví... V katedrále je nejako málo bohoslovcov. Prečo? Stoja pred seminárom. Hmm, asi bude nejaká špeciálna svätá omša. Už sa pohli, fajn, už idú... ale čo to? Prešli okolo katedrály akoby nič... Čo sa deje?

      Takto nejako som si predstavoval myšlienky ľudí, ktorí prichádzali do katedrály na svätú omšu a my sme postávali pred seminárom a usmievali sa na nich :) Po chvíli sme dostali požehnanie a povel: "Ide sa!" A tak sme sa vydali na našu seminársku púť za Pannou Máriou na Levočskú horu.

      Fakt nádherný čas. Tí, ktorí si pamätajú na minulý rok, nedá sa to ani porovnať. Vtedy sme sa vrátili premočení ako myši :) Tento raz sme si kľudným krokom vykračovali k cieľu, rozprávali sme sa o všetkom možnom, pomodlili sme sa 3 zo 4 svätých ružencov, užívali si krásnu jesennú prírodu. V Uloži sme sa posilnili všetkým jedlým, čo sme si so sebou niesli a potom sa nám to zdalo už akoby len kúsok :)

      Zvony na bazilike Navštívenia Panny Márie zvolávali ľudí na svätú omšu o 14:30. A viete, čo bolo na tom najlepšie? To sme zvonili my - ručne :) Ešte sme sa spolu s ostatnými pútnikmi pomodlili (náš zvyšný 4.) svätý ruženec a začala svätá omša, ktorú celebroval otec vicerektor František Reguly s našimi ostatným predstavenými a ďalšími kňazmi. Otec rektor hneď v úvode na neho prezradil, že v tento deň oslavuje svoje 45. narodeniny. A tak mu aj pri tejto príležitosti vyprosujeme hojnosť Božieho požehnania do ďalších rokov v kňazskej službe a ochranu našej nebeskej Mamky.

      Na cestu späť do seminára už väčšina našich pútnikov použila autobus. Predsa len sa však našlo niekoľko dobrodruhov, ktorí neodolali túžbe ešte nejaké 2 a pol hodinky šľapať. Keď sme si po úspešnom návrate sadli k večeri, mal som pocit, že už nevstanem. Ale spokojnosť na tvárach mojich spolubratov hovorila za všetko - stálo to za to. Dobrý boj sme bojovali, púť sme dokončili, nech je to na posilnenie našej viery :)