Pochod za život
Nedeľa 22. septembra 2013 patrila dlho pripravovanému Pochodu za život. O 8:00 ráno sme sa všetci s nadšením naložili do autobusu, aby sme o 11:00 hodine mohli s otcom biskupom Štefanom Sečkom sláviť svätú omšu v kostole svätej Rodiny na sídlisku Furča v Košiciach. Druhá skupinka bola s otcom biskupom Andrejom Imrichom na svätej omši o 10:30 v kostole Božieho Milosrdenstva na sídlisku KVP.
Už tu sme zažili mnohé stretnutia a povzbudivé rozhovory s našimi blízkymi, milými, známymi aj menej známymi ľuďmi, ktorí prichádzali autobusmi zo všetkých kútov Slovenska. A keď si ešte predstavíte, že v meste bolo špeciálne pre túto akciu 17 svätých omší, z toho 15 celebrovali biskupi, to je mimoriadne silná modlitbová podpora, mimoriadne mocné zvolávanie Božieho požehnania na toto podujatie.
A samotný pochod? Jedna veľká pecka. Pekne a jednoducho to vyjadril náš otec vicerektor František Reguly - úžasná jednota Cirkvi. Vnímali sme sa ako svoji - jedna obrovská viac ako šesťdesiattisícová rodina. Radosť, nadšetnie, kopec ockov, mamičiek, detí, starkých, kňazov, rehoľníc, rehoľníkov a všetkého možného... kde sa pozriete, niekto známy - celé Slovensko na jednom mieste. Rozhovory, povzbudenia, pozdravy, často len úsmev na diaľku... keby ste sa chceli so všetkými trochu porozprávať, máte aj dva dni čo robiť :) Cez námestie sa okolo hlavného pódia už hodinu pred začatím samotného pochodu nedalo ani prepchať - hlava na hlave - a ľudia stále prichádzali. Vyzbrojení transparentmi, vlajkami, tričkami nadšení a pripravení ukázať, že "Slovensko si volí ŽIVOT!" :) A keď sa ten kolos pohol - nenormálne čosi. To bol neopísateľný pocit. Mobilné kapely, radosť, spev, občas i tanec :) A keď sa prví ľudia toho asi 2 a pol kilometrového davu dostali znova k pódiu, tí poslední odtiaľ ešte len vychádzali. Celá trasa sa teda nakoniec uzavrela ľuďmi.
Také čosi Košice ešte nezažili :) Už pre nás samých to bola neobyčajná skúsenosť súdržnosti a zápalu pre vec. A pre celé Slovensko to bol silný odkaz, že túžime po krajšom Slovensku, ktoré môžeme mať len vtedy, ak budeme budovať zdravé rodiny s úctou k životu od kedy ho Pán Boh požehná, až kým si ho sám nevezme k sebe. Pevne veríme, že ani našimi volenými zástupcami neostane tento odkaz nepovšimnutý.
