Púť bohoslovcov so Svätým Otcom Františkom do Šaštína
Tohtoročný nástup do seminára bol určite výnimočný. A výnimočným ho robila predovšetkým návšteva nášho drahého Svätého Otca Františka na Slovensku. Preto sa niektorí naši spolubratia, ktorí mali možnosť dostať sa na stretnutie s pápežom do Dómu Svätého Martina a niektorí, ktorí mali tú česť byť v asistencii počas svätej omše v Šaštíne, vybrali za drahým hosťom do Bratislavy už v nedeľu 12. septembra.
Našou prvou zastávkou bol Šaštín, kde sa v nedeľu podvečer konal nácvik asistencie na svätú omšu so Svätým Otcom, ktorá sa konala v stredu. Nácvik prebiehal pod drobnohľadom jeho excelencie, talianskeho biskupa a bývalého pápežského ceremonára Quida Mariniho, ktorý nám okrem liturgickej prípravy ponúkol aj duchovný pohľad k tejto službe a milé povzbudenie. Po absolvovaní tejto dôležitej časti sme sa už ponáhľali, aby sme prišli čo najskôr do Bratislavy k bratom Lazaristom, ktorí nám poskytli ubytovanie.
Na ďalší deň ráno, teda v pondelok, sme už uháňali bratislavskými trolejbusmi, aby sme sa dostavili na stretnutie so Svätým Otcom v bratislavskom Dóme Svätého Martina. Kvôli potrebným kontrolám pri vstupe sme potrebovali prísť v istom časovom predstihu. Atmosféra v samotnom dóme Svätého Martina bola veľmi pokojná a predsa očakávanie na príchod Svätého Otca sa s každou ubehnutou minútou zväčšovalo, čo prinášalo do srdca veľkú bázeň i vďačnosť z celého okamihu stretnutia (teda aspoň u mňa to tak bolo ;-)). Samotný príchod a čas strávený s Petrom našich čias sa už niesol vo veľkej radosti a zároveň sústredenosti na to, čo nám chce Svätý Otec povedať. Povzbudení jeho príhovorom a požehnaním sme sa po tomto stretnutí už posúvali ďalej, keďže večer sme mali plánovanú svätú omšu v Skalici – mieste, kde sme strávili ďalšie dve noci. Cestou sme ešte navštívili arcibiskupský úrad v Bratislave, kde nás naše „známe“ rehoľné sestričky pozvali na kávu ;-). Vo večerných hodinách sme sa už ubytovali v dome pre kňazov v Skalici, kde nás s láskou privítal vdp. Peter Krajčík, a následne sa presunuli na svätú omšu do farského kostola sv. Michala Archanjela. Potom ešte nejaká tá večera a odpočinok po náročnom dni.
Nasledujúci deň, utorok, sme využili na to, aby sme sa tak trocha poobhliadli po okolí, vizitovali sme zopár známych kňazov, ktorí pôsobia v okolí, pomodlili sa modlitbu krížovej cesty pri najvyššom jubilejnom kríži v obci Rybky a navštívili sme aj našu národnú svätyňu Panny Márie v Šaštíne, aby sme mohli pokľaknúť a stráviť čas v modlitbe pri soche našej Sedembolestnej patrónky. V poobedných hodinách k nám docestovali aj ďalší naši spolubratia. Večer sme v kaplnke Povýšenia Svätého Kríža pri cintoríne v Skalici slávili odpustovú svätú omšu. Po tomto krásnom slávení, sme spolu ešte chvíľu posedeli pri večeri a následne pri veľmi chutnom Skalickom trdelníku.
Nadišiel posledný deň nášho putovania. Streda. V skorých ranných hodinách sme sa presunuli do Šaštína a zaujali pozície ;-). Niektorí odišli do sektoru pre asistenciu, iní k eucharistickým kaplnkám, kde slúžili počas rozdávania svätého prijímania a na nás ostatných už vyčkával sektor pre kňazov, kde mali prístup aj bohoslovci. Myslím si, že vyvrcholenie našej púte – slávenie Eucharistie s našim Svätým Otcom, každý prežíval vo svojom srdci originálne a neopakovateľne. Sú dni, ktoré, ako sa vraví – nevymyslíš, a tak asi stačí iba napísať jedno veľké: Bohu vďaka!
Myslím si, že sme sa domov, teda do seminára, vracali šťastnejší. A ak bolo cieľom tejto návštevy Svätého Otca povzbudiť svojich bratov vo viere, tak sa tento cieľ z určitosťou vyplnil. Pán Boh zaplať všetkým, ktorí nám toto naše „turné“ spríjemnili, ktorí nám akokoľvek pomohli, ale hlavne všetkým, ktorí nás veľmi milo prijali.
bohoslovec Peter Hovanec
