Patrón Kňazského seminára
Sv. Ján Nepomucký
Sv. Ján z Nepomucký sa narodil niekedy okolo roku 1340 v dedine Pomuk v juhozápadných Čechách, ktorá patrila neďalekému cisterciánskemu kláštoru pod Zelenou Horou. Preto by sa sv. Ján mal volať Pomucký. Prímenie Nepomucký vzniklo chybným čítaním starého latinského výrazu De Pomuk (z Pomuku – t. j. Pomucký), z ktorého sa vytvorilo Nepomuk (Nepomucký) Na mieste, kde sa údajne sv. Ján Nepomucký narodil stojí dnes barokový kostol sv. Jána Nepomuckého. Pochádzal pravdepodobne z nemeckej rodiny. Jánov otec Velflín (či Welflin) bol v Pomuku v rokoch 1355–1367 richtárom, o matke nie je nič známe. Základne vzdelanie získal zrejme v škole zriadenej v roku 1344 pri kostole sv. Jakuba. Ďalej študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1370 s istotou vykonával úrad notára v kancelárii pražského arcibiskupa až do roku 1380. Koncom tohto roku získal kňazské svätenie a stal sa farárom v pražskom chráme sv. Havla. Medzi rokmi 1383 a 1387 študoval kanonické právo na Univerzite v Padove, kde získal doktorát. Po ukončení štúdií sa stal kanonikom v chráme sv. Egídia (po česky sv. Jiljí) a o dva roky neskôr kanonikom vyšehradskej kapituly a generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna, ktorý s veľkou horlivosťou odstraňoval morálne a právne nedostatky v Čechách. Nasledujúceho roku zamenil Ján svoju farnosť u sv. Havla za úrad žateckého arcidiakona. Napätie medzi kráľom a arcibiskupom sa vystupňovalo na jeseň 1392, keď arcibiskup prostredníctvom svojich vikárov Jána Nepomuckého a Mikuláša Puchníka žiadal kráľovského podkomorníka a správcu kráľovskej pokladnice Žigmunda Hulera, aby sa zodpovedal z podozrievania bludu a z násilností, ktorých sa dopustil proti pražským klerikom. Podkomorník na arcibiskupove napomenutie zareagoval vyhrážkami o vojenskom napadnutí arcibiskupa, začo ho arcibiskup exkomunikoval. Kráľovských zásahov do riadenia Cirkvi bolo viac, čo priviedlo arcibiskupa k tomu, že odišiel za pápežom do Ríma, aby ho informoval o situácii v Prahe. Napätie medzi kráľom a arcibiskupom sa prenieslo v čase arcibiskupovej neprítomnosti na oboch generálnych vikárov arcibiskupa: Mikuláša Puchníka a Jána z Pomuku. Dňa 20. marca 1393 Ján zomrel mučeníckou smrťou (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc Rytířská a Na Můstku), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z Karlovho mosta do Vltavy. 17. apríla sa našli Jánovo telo cyriaci, zachytené na pravom brehu Vltavy (v mieste dnešného Čechovho mosta) a pochovali ho v kostole sv. Kríža pri svojom kláštore. Dôvodov, ktoré zapríčinili Jánovu smrť, existuje viac. Hlavným dôvodom jeho smrti, začo si vyslúžil titul mučeníka bolo to, nechcel vyzradiť kráľovi spovedné tajomstvo kráľovnej Žofie, ktorej bol spovedníkom. Bola to Václavova druhá manželka, ktorá sa v časoch kráľovej neprítomnosti zabávala na Pražskom hrade. Kráľ mal osobne Jána páliť na boku pochodňou, a tak ho nútiť, aby vyzradil potrebné informácie. Keď kráľ Václav IV. svoj cieľ nedosiahol, dal ho hodiť do rieky. Z týchto dôvodov sa sv. Ján Nepomucký stal strážcom spovedného tajomstva a patrónom spovedníkov. Stal sa zároveň ochrancom na mostoch, preto sa jeho sochy stavali pri mostoch a riekach.
Nemožno vylúčiť ani cirkevno-politické dôvody smrti sv. Jána Nepomuckého. Kvôli veľkej západnej schizme vzniklo nepriateľstvo medzi českým kráľom Václavom IV. a pražským arcibiskupom Janom z Jenštejna. Ich spor bol tiež sporom o menovanie biskupov a vôbec vysokých cirkevných úradov. Tieto spory sa vyhrotili na začiatku roku 1393 kvôli voľbe nového opáta kláštora v Kladruboch. Ján z Pomuku bol Jenštejnovým úradníkom, a túto voľbu potvrdil tak rýchlo, že kráľ čakajúci niekoľko rokov na smrť predchádzajúceho opáta, nestačil vzniesť formálnu námietku a dosadiť svojho človeka.
Sv. Ján Nepomucký zvykne byť zobrazovaný v kňazskom rúchu a štólou, pričom hlavu zdobí koruna s 5 hviezdami, ktoré predstavujú písmená latinského slova tacui, čo znamená mlčal som. Jazyk, ktorým oslávil Boha v neprezradení spovedného tajomstva ostal neporušený a je uchovávaný dodnes v katedrále sv. Víta v Prahe.