Spišský Jeruzalem a profesor z Jeruzalema
V piatok 12. apríla 2013 dopoludnia sa v našej aule uskutočnili dva bloky prednášok, ktoré by sa dali prepojiť cez jedno slovo - Jeruzalem.
S prvým príspevkom vystúpil krajinár doc. Peter Jančura, ktorý predstavil lokalitu Pažica, ktorá tvorí základ "Spišského Jeruzalema", z pohľadu urbanisticko-architektonického. Poukázal na jednotlivé architektonické objekty v lokalite Pažica, ktoré môžeme identifikovať s objektmi v skutočnom Jeruzaleme z čias Ježiša Krista. Zdôraznil, že "celá táto krajina je ako stvorená na zastavenie putovanie a rozjímanie". Ing. arch. Ján Pastiran ponúkol návrh do budúcnosti, ako by sa dalo s týmto vzácnym prostredím pracovať a ako by sa dalo využiť z pohľadu náboženského, kultúrneho, ale aj cestovného ruchu. S prednáškami k téme Spišského Jeruzalema z pohľadu historikov vystúpili ešte doc. Ivan Chalupecký, HEDr. Ľuboslav Hromják a Mgr. Vladimír Olejník. Doc. Chalupecký vyjadril za všetkých, že "Spišský Jeruzalem by mohol byť jedným z miest, ktoré by pripomínali dnešným ľuďom náboženskú, kultúrnu a historickú tradíciu, na ktorú už mnohí tak veľmi zabúdajú".
Druhý blok prednášok mal už len jeden prednášajúci a to i z toho dôvodu, že sme ho pozvali až z ďalekého Jeruzalema. Massimo Pazzini, v súčasnosti dekan františkánskeho inštitútu biblických štúdií Studium Biblicum Franciscanum, predniesol prednášku na tému: Kresťania a kresťanstvo v Kumráne.
Po krátkom zhrnutí doc. Františkom Trstenským, čo už o Kumráne vieme, nám profesor Pazzini poukázal na viaceré state z Kumránských zvitkov, ktoré boli podozrievané, že spomínajú ranné kresťanstvo alebo s ním súvisia. Bolo by to možné, keďže tieto dve komunity – kresťanská a kumránska niekoľko desiatok rokov existovali paralelne v tom istom čase.
Po objasnení pár otáznych statí, sa ukázalo, že v skutočnosti spolu nesúvisia.
Prof. Pazzini potom i tak poukázal na viaceré podobnosti i rozdielnosti Kumránskej skupiny a kresťanstva.
Obidve skupiny obľubovali rovnaké knihy Starého Zákona (Deuteronómium, Izaiáš, Žalmy...), jedni i druhí chápali seba samých ako Novú Zmluvu, ktorú Boh predpovedal (napr. v Jer 31), spoločný pre obe komunity je nekompromisný postoj k rozvodu, spoločné vlastníctvo ako napríklad i to, že obe komunity sa nazývajú Synmi Svetla.
Naopak z rozdielov to boli napríklad tieto: kým Ježišova komunita bola otvorená, Kumránska bola prísne tajná; Ježiš prijímal všetkých, kumránci pozývali svojich členov z kňazských tried. Ježiš prijímal i tých, čo boli spoločnosťou odsunutí (mýtnici, neviestky,..., slepí, hluchí...), Kumránska skupina sa im starostlivo vyhýbala. Kým Kumránci boli prísne asketickí, Ježiš sa nebál zúčastniť i hostín, až tak, že ho nazvali: „Pažravec a pijan“. Kým Ježiš kládol dôraz na čistotu srdca, kumránska skupina sa prísne držala tej rituálnej.
Avšak najväčším rozdielom, ktorý videl prof. Pazzini bol v tom, že u Kumráncov chýba niečo, čo mi nazývame evanjeliový Duch. A ten by nemal chýbať ani nám.
-ls a lv-
